„Cítim veľký vzájomný rozvoj v mojom vnútri a zároveň aj v deťoch, s ktorými sa pravidelne stretávam. Okrem klasickej výuky výtvarných techník je mojím najväčším zámerom viesť študentov k trpezlivosti, pokore a rozvoju ich vlastnej mysle. Snažím sa ich očistiť od vizuálneho smogu i „odpozeraných” tvarov, ktoré na nich „útočia” z okolia a podporiť ich vo vlastnom názore. Ten obohacujeme pomocu výtvarného bádania. Učím ich dovoliť si priznať si chybu a nebáť sa zlyhania či nebyť smutný pre „nepodarky” – práve to je úplne v poriadku. Snažíme sa z toho poučiť a napredovať, čím pomaličky odstránime strach z čistého papiera, alebo prázdneho priestoru, až sa dostaneme k uvoľneniu vlastného výtvarného prejavu.“